Kde bolo, tam bolo, pod Nitrianskym hradom začínalo byť v jeden piatkový podvečer akosi rušno. Navôkol boli samí mladí s nabalenými ruksakmi, spacákmi a žiarivým úsmevom na tvári. Nemohlo ísť o nikoho iného ako o budúcich nedočkavých animátorov náhliacich sa na ich obľúbený animakurz.

Piatkový večer sme ako vždy zakončili adoráciou. Sobotné ráno sa nieslo v rozjímaní pri lectio divina. Pri Svätom písme sme zostali, keďže témou tohto animakurzu boli formy štúdia Svätého písma. Naučili sme sa, ako lepšie porozumieť Písmu a ako ho následne aplikovať nielen do každodenného života, ale aj do formácie detí na stretkách. Našu snahu sme upevnili prosbami pri svätej omši a modlitbou svätého ruženca. A keďže sme sa celý deň poctivo vzdelávali, večer patril oddychu. Po vedomostnej súťaži sme sa radi porozprávali, keďže sme sa viacerí už dlho nevideli. Tak, ako na každom animáku, tiež sme sa naučili nové hry (nielen) pre deti . V nedeľu doobeda sme sa pri rannej modlitbe a svätej omši taktiež zamýšľali nad tým, čo nám chce Sväté písmo povedať a ako môžeme pomáhať ľuďom v každodennom živote.

Naplnení zážitkami, novými vedomosťami a odhodlaním byť čo najlepšími animátormi sme sa rozišli domov. Veľká vďaka patrí sestrám Mariane a Faustíne, pátrovi Pavlovi a taktiež už skúseným animátorom Miškovi a Hanke, ktorí nás celým animákom sprevádzali. P.S: Vďaka patrí aj Jarke, ktorá nám ako vždy skvele navarila 😉