Na konci novembra sme sa stretli opäť ako býva zvykom my mladí u sestričiek vincentiek na Vincentskom víkende v Košiciach. ZMM oslavovalo v tieto dni 180. výročie zjavení Panny Márie a odovzdanie Zázračnej medaily celému svetu. V tejto radostnej a slávnostnej atmosfére sa uberal aj celý víkend. V piatok večer sme sa výnimočne nestretli u sestričiek, ale vo farskom kostole Panny Márie – Kráľovnej pokoja.Aby sme si dar medaily nenechali iba pre seba, ale odovzdali ho celej farskej rodine a mnohým návštevníkom z celých Košíc, tak sestričky usporiadali v tento deň svätú omšu zo sviatku Panny Márie Zázračnej medaily. Vrelo nás privítal pán dekan a vysvitlo, že on sám je veľkým ctiteľom Panny Márie a chce, aby celá farnosť patrila Panne Márii. Vo svätej omši sa nám prihovoril páter Ondrej Skočík, CM, náš lazarista z bijacovskej komunity, aby nás povzbudil a osvetlil význam a potrebu Panny Márie v našom živote. Zvlášť každá rodina sa potrebuje nevyhnutne nechať viesť našou nebeskou Matkou, pretože ona nás nikdy nevedie inde, ako k svojmu Synovi. A plný kostol veriacich tieto slová počúval, a veríme, že si ich aj uchoval vo svojich srdciach. Po svätej omši nasledovala prezentácia o živote Sv. Kataríny Labouré, kde sa mali všetci prítomní možnosť dozvedieť, odkiaľ vlastne táto medaila pochádza a ako Boh prostredníctvom Panny Márie koná v živote jednoduchej sestry veľké divy. Na záver sme sa s prítomnými potešili pri malom agapé, kde na každého čakali sladké dobroty od našich sestričiek a mali sme príležitosť zakúsiť, aké je krásne rozdávať okolo seba radosť, hoci v podobe malých koláčikov. Po skončení tejto slávnosti sme sa veľmi unavení odobrali k sestričkám aj sami na večeru a na príjemné spoločenstvo mladých aj starších členov Vincentskej rodiny. Deň sme odovzdali Pánu Bohu v kompletóriu a odobrali sa do postelí.

V sobotu ráno nás čakala komunitná svätá omša so sestričkami, zasa sviatočná, keďže nastal výročný deň zjavenia a potom na posilnenie tela niečo pod zub. Dopoludnie sme strávili prípravou mikulášskych balíčkov pre deti z chudobných rodín, keďže sviatok Sv. Mikuláša sa neodvratne blíži a tiež prípravou malých pozorností pre sestričky v komunite v podobe malých srdiečok s citátmi zo Svätého Písma. Tu sa objavovali nečakané výtvarné talenty niektorých mladých J

Po obede sme sa zasa pustili do nacvičovania divadla o zjavení Panny Márie Kataríne zo dňa 27. novembra 1830, ktoré veľmi zvláštne vyšlo presne na ten istý deň, na sobotu pred prvou adventnou nedeľou. Tak bol tento deň ešte užšie spojený s udalosťami z Paríža z pred 180 rokov. O tretej hodine mali mať sestričky v kaplnke rozjímanie. Nevedeli ešte, že zažijú to, čo počas rozjímania aj sama sv. Katarína pred rokmi, práve počas tohto rozjímania sme im zahrali divadielko zo zjavenia. Slzy na tvárach sestričiek nám ukázali, ako veľa tieto udalosti znamenajú v ich životoch a to môžeme brať ako výzvu aj do svojich vlastných životov.

Potom sme sa zasa ponáhľali do seminárneho kostola na svätú omšu a na nasledovnú Vigíliu za počatý život. Tu sme spolu s otcom arcibiskupom a veriacimi celej diecézy a vlastne s celou Cirkvou, ako si to želal Svätý otec, zotrvali v modlitbe. Slávnostné loretánske litánie k Panne Márii, ktorá je skutočnou matkou nás všetkých, následné čítanie z Božieho Slova a príhovor Otca arcibiskupa i radostný svätý ruženec pred Najsvätejšou sviatosťou nám dali možnosť zjednotiť sa s našim Nebeským Otcom, ďakovať za každý počatý život, a prosiť za záchranu tých detí, ktoré ich rodičia odmietli a zároveň prosiť o odpustenie pre tých, ktorí nevideli iné východisko, ako odmietnuť svoje dieťa. Veď dobrotivý Boh miluje každého človeka a jeho odpustenie je väčšie ako naše hriechy a najbezbrannejšie deti sú jeho najmilšími.

Keď sme sa vrátili k sestričkám, po večeri sme zotrvali v spoločenstve a v rozhovoroch dlho do noci… Veď cez druhého človeka môže hovoriť sám Pán Boh.

V nedeľu ráno sme sa stretli na ranných chválach a potom na svätej omši z prvej adventnej nedele. Po raňajkách sme mali príležitosť zdieľať naše adventné predsavzatia a sestrička nám objasnila, aká je podstata každého predsavzatia. Zvyšok dopoludnia sme strávili pomocou v kuchyni a po spoločnom obede sme niektorí ešte odišli k bezdomovcom s polievkou, učili sa láske v praxi a ostatní sme sa pomaly rozišli domov a do každodenných povinností.

No veľká vďaka patrí najmä dobrotivému Bohu a našej nebeskej Matke ako aj sestričkám vincentkám za ich obetavosť, starostlivosť a príklad. A samozrejme sa tešíme na ďalšie stretnutie s Pánom Bohom, Pannou Máriou, sestričkami, aj s Tebou…