V jednej tzv. pokoncilovej krížovej ceste (pokoncilová – začína poslednou večerou a končí zmŕtvychvstaním) je udalosť zmŕtvychvstania opísaná očami učeníka Jána (v Písme spomínaného ako učeníka, ktorého Ježiš miloval) takto:

Zmŕtvychvstanie

Sviatok Paschy som ani ja a ani bratia neprežili sviatočne. Za zatvorenými dverami sme všetci spomínali, premýšľali a báli sa, čo bude. Zážitky s Ježišom boli pre nás tak živé,… tak živé, že sme nemohli prestať myslieť na udalosti predvčerajška. V tom nám niekto zabúchal na dvere. Preľakli sme sa, no našťastie to bola Mária Magdaléna. Ako zmyslov zbavená nám niečo vysvetľovala, zadýchaná hltala slabiky, až po chvíli sme porozumeli jej desivej… desivej? Áno, vtedy ešte desivej správe… Hrob bol prázdny!… Hovoríme si: „Vymýšľa si, hlúpa ženská,“ ale mne a Petrovi to nedalo. Utekali sme spolu k hrobu. Vôbec som si nevšimol, že Peter zaostal. Pýtal som sa, čo sa mohlo stať; vymýšľa si Mária? Alebo žeby vojaci? Alebo žeby… Nie, nie, to bolo vylúčené. Hrob bol skutočne prázdny, kameň odvalený, plachty poskladané. Mala pravdu. Ale kde je Ježiš?… A večer sa to stalo. Prešiel cez zatvorené dvere, ale nebol duch. Bol to On, náš Majster. On žil! Náš Majster žil!

Ja som to videl, a vydávam o tom svedectvo. A toto svedectvo je pravdivé, lebo túžim, aby ste aj vy uverili, že… Ježiš žije!…

Tieto udalosti nájdete vo sv. písme – v evanjeliu podľa Jána, kapitola 20 a 21.

Aké pocity mali učeníci po Ježišovej smrti? Čo asi prežívali?

Ako by sa dalo s týmto textom pracovať na stretku? Podeľte sa s nami o svoje myšlienky, nápady.

 

Podobné články: