Na konci novembra sme boli vrúcne prijatí v Prezidentskom paláci v Bratislave, kde sme sa stretli s pani prezidentkou Zuzanou Čaputovou. Počas nášho stretnutia sme pani prezidentke predstavili naše združenie a poďakovali za sprostredkovanie septembrovej návštevy Svätého Otca pápeža Františka, na ktorej mala z našich štátnych predstaviteľov nepochybne najväčšiu zásluhu. Taktiež sme jej podarovali kyticu z jej obľúbených poľných kvetov, obraz a samozrejme aj Zázračnú medailu.

Rozhovor s pani prezidentkou bol veľmi príjemný, zaujímala sa o situáciu v našom združení počas pandémie a zároveň ocenila, že veľa mladých zo ZMM sa aktívne zapája do služby a dobrovoľníctva, či už to bolo počas samotnej návštevy Svätého Otca alebo aj v rámci iných aktivít ako sú pomoc núdznym, pri testovaní, očkovaní alebo aj samotnom vedení a formácii detí a mládeže. Nezabudla všetkých členov Združenia mariánskej mládeže srdečne pozdraviť a ešte raz poďakovať za všetku službu a pomoc na perifériách našej spoločnosti.

Za namaľovanie obrazu patrí veľká vďaka Lucke Slaninkovej, ZMMáčke z Pružiny, ktorá zachytila podanie rúk Svätého Otca s pani prezidentkou pred jeho príhovorom v záhrade Prezidentského paláca. Nech je ako samotný obraz, tak aj naše stretnutie pripomienkou slov Svätého Otca pápeža Františka, ktorý svoj príhovor zakončil viac než aktuálne:

“Pandémia je zasa skúškou našich čias. Naučila nás, aké je ľahké sa rozdrobiť, hoci sme v rovnakej situácii, a myslieť len na seba. Začnime teda od uznania, že všetci sme krehkí a navzájom sa potrebujeme. Nikto sa nemôže izolovať, ako jednotlivci ani ako národy. Prijmime túto krízu ako výzvu prehodnotiť náš životný štýl. Nemá zmysel sťažovať sa na minulosť, treba si vyhrnúť rukávy a spolu budovať budúcnosť. Želám vám, aby ste to urobili s pohľadom upretým nahor, ako keď sa pozeráte na vaše nádherné Tatry. Tam, medzi lesmi a vrcholmi, ktoré sa týčia k nebu, sa Boh zdá bližší a stvorenie sa javí ako nedotknutý dom, ktorý bol počas stáročí domovom toľkých generácií. Vaše hory spájajú v jedinom pohorí končiare a rozmanité scenérie a presahujú hranice krajiny, aby v kráse spojili rozličné národy. Rozvíjajte túto krásu, krásu celku. Vyžaduje si to trpezlivosť, vyžaduje si to námahu, vyžaduje si to odvahu a zdieľanie, elán a tvorivosť. Ale je to ľudské dielo, ktorému nebo žehná. Nech vás Boh žehná, nech žehná túto zem. Nech Boh žehná Slovensko! Ďakujem.”