História
V roku 2030 si pripomenieme 200. výročie zjavení Panny Márie svätej Kataríne Labouré. Pre Združenie mariánskej mládeže je toto jubileum pozvaním pripomenúť si svoje korene.
Máriino prianie sa stáva skutočnosťou
Všetko sa to začalo v noci z 18. na 19. júla 1830, kedy sa v kaplnke materského domu dcér kresťanskej lásky v Paríž na Rue du Bac zjavila Panna Mária mladej sestre Kataríne Labouré. Katarína si k nej kľakla a s dôverou počúvala jej slová. Súčasťou posolstva bolo aj prianie, aby vzniklo združenie mladých, ktorí si budú osobitne uctievať jej Nepoškvrnené počatie.
Uskutočnením tejto úlohy mal byť poverený Katarínin spovedník, páter Ján Mária Aladel z Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul. Pri ďalšom zjavení, 27. novembra 1830, Panna Mária požiadala o zhotovenie medaily podľa obrazu, ktorý Kataríne ukázala. Zázračná medaila sa postupne stala aj znakom príslušnosti mladých k Márii a pripomienkou dôvery v jej materinskú ochranu.
Onedlho začali vyrastať spoločenstvá Máriiných detí. Vznikali vo Francúzsku a vďaka sprevádzaniu sestier vincentiek a kňazov Misijnej spoločnosti sa ďalej rozvíjali. Významným medzníkom bol 20. jún 1847, keď pápež Pius IX. združenie cirkevne schválil. Duchovné korene nášho spoločenstva tak siahajú do roku 1830, kým jeho oficiálne schválenie prišlo o sedemnásť rokov neskôr.
Od Mariánskych družín k ZMM
Spoločenstvá, u nás známe najprv ako Mariánske družiny, sa šírili najmä tam, kde pôsobili dcéry kresťanskej lásky. Sestry ich zakladali pri školách a sprevádzali mladých na ceste viery. Popri dievčenských družinách postupne vznikali aj chlapčenské spoločenstvá. Ich poslaním bolo viesť mladých k Ježišovi, pomáhať im dozrievať a učiť ich premieňať vieru na konkrétne skutky lásky.
Prvá Mariánska družina na Slovensku vznikla v roku 1861 v Nitre. Ďalšie a ďalšie pribúdali na rôznych miestach krajiny. Ich rozvoj neskôr bolestne zasiahlo prenasledovanie Cirkvi a násilné odvlečenie sestier počas komunistického režimu. Niektoré dievčatá sa však naďalej stretávali tajne a zachovávali vernosť viere aj v náročných podmienkach.
Po páde režimu sa od roku 1990 spoločenstvá opäť obnovovali. Dňa 19. marca 1999 sa slovenské združenie začlenilo do medzinárodnej štruktúry mariánskej vincentskej mládeže – JMV.
Od 29. novembra 2001 je registrované ako občianske združenie pod názvom Združenie mariánskej mládeže so sídlom v Nitre.
Dedičstvo, ktoré žije v nás
Ako vyzerali stretnutia prvých družín? O tom hovoria aj spomienky z Urmína, dnešných Mojmíroviec. Sestry tam založili dievčenskú Mariánsku družinu v roku 1879. Dievčatá sa rady stretávali, učili sa šiť a háčkovať, pripravovali textílie pre kostol a na Vianoce zhotovovali darčeky pre chudobné deti. Nacvičovali divadlá, spevy a slávnostné programy. Spoločenstvo im dávalo priestor rozvíjať schopnosti, vytvárať priateľstvá a objavovať radosť zo služby.
V svedectvách o družinách sa opakuje láskavé prijatie, spoločná modlitba a starostlivosť o chudobných. Mladí šili a plietli oblečenie pre deti v núdzi, zapájali sa do života farnosti a učili sa všímať si potreby druhých. Hodnoty, ktoré si zo spoločenstva odniesli, ich sprevádzali aj v dospelosti. V týchto jednoduchých skutkoch môžeme spoznať korene služby, ktorá patrí k nášmu združeniu dodnes.
Blížiace sa dvojsté výročie zjavení nám dáva príležitosť ďakovať za všetkých, ktorí toto dedičstvo odovzdávali ďalej: za sestry, kňazov i celé generácie mladých pred nami. Zároveň nás pozýva premýšľať: ako na Máriino pozvanie odpovieme my?
Príbeh, ktorý sa začal v roku 1830 v parížskej kaplnke, pokračuje aj v našich spoločenstvách, v modlitbe, priateľstvách a službe ľuďom, ktorí nás potrebujú. A jeho ďalšie stránky? Tie môžeme napísať my – s Máriou, ktorá nás vedie ku Kristovi.
