V roku Pána 2019, z Božej milosti a za účinkovania Ducha svätého, sa konal tradičný letný tábor pre deti a mládež, ktorý organizoval OS Lendak. V priestoroch internátu SOS polytechnickej Jana Antonína Baťu sa opäť po roku rozľahli smiech a vrava detí zo Združenia Mariánskej Mládeže. Poďme sa spoločne pozrieť na to, ako to prebiehalo. Príprava začala dávno pred 8. júlom, keď sa animátorky z MS Stará Ľubovňa chopili kormidla a rozhodli sa celý program pripraviť. Deň čo deň sa po dobu skoro dvoch týždňov stretávali, vymýšľali, vytvárali, lepili, nakupovali, … Pritom nezabúdali spoločne vytvárať spoločenstvo, prehlbovať vzťahy, smiať sa, a to najdôležitejšie, že to všetko robia pre Ježiša – slúžia s láskou. Posledný deň príprav bola sobota, po ktorom bol na začiatok letného tábora pripravený už aj svitský internát. Nedeľa a začiatok tábora bezprostredne blízko. A nastal večer a ráno prvý deň. Miesto sa začalo pomaly plniť a tí z nás, ktorí tam dorazili medzi prvými, zažili hneď na začiatok úžasný moment. Pán vrátnik nás privítal s úsmevom na tvári, konštatujúc, že sme najlepší tábor, aký tam kedy mali. Ďakujeme (pozn. autor). Dôležitejšie však boli všetky tie kamarátstva, ktoré sa opäť po roku začali obnovovať. Všetci sa ubytovali, zišli sa v spoločenskej miestnosti a počúvali vrelé privítanie od sr. Zbigniewy, sr. Zdenky, (neskôr aj pátra Tomáša Brezániho) a všetkých animátorov. Zakrátko za účastníkmi prišla vzácna návšteva, sv. Lujza de Marilac, respektíve vtedy ešte len Lujza, a pozvala ich prežiť s ňou jej život, jej radosti, starosti, povolanie, Božiu pomoc, aj konečné oslávenie v nebi. Začal sa ZMM tábor 2019.V prvý deň spoznali, že Lujza, ešte ako dievča, rada maľovala a vytvárala rôzne veci svojimi rukami, a tak aj decká začali podľa svojej fantázie vytvárať rôzne figúrky. Niektoré decká vo svojich výtvoroch nevideli skoro žiadnu hodnotu, ale spoznali ju o 2 dni neskôr. V pondelok podvečer nám sv. omšu odslúžil novokňaz Martin Tešľa, ktorý je dlhoročný členom ZMM, a večer sa niesol v duchu osláv, veď na to bol aj patričný dôvod, Lujza sa vydala. Svadobná hostina bola bohatá, stoly prekypovali dobrotami, hostia, teda naše decká, sa dosýta navečerali, zatancovali šľachtický tanec, sledovali gladiátorské zápasy a podliezali metlu. Deň sme zakončili modlitbou, pri ktorej sme nakreslili obrázok osobe, ktorá nám chýba, a Lujzinou radostnou správou o svojom tehotenstve. V druhý deň spoznali, že sv. Lujza nemala zo začiatku sv. Vincent veľmi v láske, a že sa musela učiť ho prijať, preto aj decká vo dvojiciach so zviazanými rukami plnili niekoľko úloh, aby zistili, ako ťažké to zo začiatku môže byť, ale že spolupráca je tým správnym kľúčom. Neskôr si vyskúšali službu, ktorú sv. Lujza začala, spolu so svojimi pomocnicami, robiť pre chudobných – pripravovali jedlo, prali oblečenie a sadili – a aj pri tom všetkom budovali kamarátstva a zažívali mnoho srandy, ako lietajúci pracovný odev unášaný vetrom, či umývanie rúk vo veľmi studenom potoku, ku ktorému museli zísť. Večer priateľstva, ako bol tento večer nazvaný, sa niesol v znamení smiechu a zábavy, pretože bol plný hier, maškŕt a aj dobrého filmu J. A nastal večer a ráno tretí deň. Program bol v polovici a decká dnes čakalo niečo, čo mnohé zažili po prvý krát. S heslo – Slúžim s Láskou – darovali svoje, pre mnohých z nich bezcenné, umelecké výtvory z pondelka dôchodcom v dennom stacionári vo Svite. Okrem toho bola ich návšteva stacionára plná spevu, rozhovorov, dokonca aj sĺz, keď mnohí obyvatelia stacionára dali najavo obrovskú vďačnosť za ich prítomnosť. Takto povzbudené sa vracali a posilnili výborným obed v Kolibe, kde sme jedávali počas celého tábora. Aj poobedie bolo venované službe – popri plnení mnohých zábavných úloh dostali aj niekoľko praktických, ako pomôcť staršiemu človeku s nákupom, obdarovať niekoho, zaspievať si vo Svite na ulici či nakúpiť celej svojej skupinke niečo chutné pod zub za 1€. Večer decká čakala tradičná opekačka, kde hlavným oheň-majstrom bol páter Tomáš Brezáni. (Hmmm… výýbornééé) Po naplnení brúch decká čakalo prekvapko. Vajcová ruleta 😀 a veruže boli niektorí prekvapení, keď sa po ich hlave vajíčko naozaj roztieklo. Už v neskorý večer, po večernej modlitbe, zrazu zaznelo: „Vojna zúúúri!“ A decká, vytrhnuté z príjemnej večernej atmosféry, pomaly odvádzali vojaci. Istotne to nebola pokojná noc. Celé nasledujúce ráno kvôli vojne nieslo v pochmúrnosti a daždivé počasie tomu len pridávalo. Ale decká, ako správni a statoční vojaci, sa nebáli a vydali sa do vojny. Lenže nie bojovať, ale zachraňovať – slúžiť s láskou. Učili sa ako potajme komunikovať využívaním Morseovky, ako podať prvú pomoc, zastaviť krvácanie, zašiť ranu či transportovať zraneného do bezpečia. Áno, bolo to veľmi ťažké. No zvládli to. A na konci vojny dostali aj patričné ocenenia. Podvečer sa s nimi sv. Lujza rozlúčila, no nie na dlho. Aj keď fyzicky zomrela, dala sa im poznať v sláve Božieho kráľovstva, kedy doň v posledný táborový večer vzala všetky decká so sebou. Program sa zakončil pozeraním exkluzívneho vlogu, ktorý sa natáčal počas celého priebehu tábora, dokumentujúc tie najdôležitejšie časti, aby sme ich všetci mohli na záver spoločne ešte raz prežiť. Rovnako to bol večer plný tanca, zábavy, užívania si posledných spoločných chvíľ. Tábor, takto zavŕšený, pokračoval v piatok veľkým upratovaním, balením a lúčením sa, navzájom si sľubujúc, že sa o rok stretneme opäť. Matúš