Vo svete
Začiatok Združenia sa viaže k roku 1830, keď 18. júla počas prvého zjavenia sestre Kataríne Labouré v Paríži na Rue de Bac, vyslovila Panna Mária prianie o založení združenia detí, ktoré budú šíriť úctu k Nepoškvrnenému počatiu a zahrnie ho mnohými milosťami.
Pri druhom zjavení, 27. novembra 1830, sa jej Panna Mária ukázala tak, ako ju poznáme na Zázračnej medaile. Tak sa sestra Katarína stala patrónkou spoločenstva detí a mládeže a Zázračná medaila ich znakom. Po prvej družine, ktorá vznikla 8. decembra 1833 pri dome sestier v Beaune, začali vznikať ďalšie po celom Francúzsku. Stále sa rozrastali a pomaly začali vytvárať mocné združenie, ktoré sa v Cirkvi stávalo čím ďalej, tým známejším. 20. júna 1847 pápež Pius IX. schválil toto združenie pod názvom Združenie Máriiných detí a zároveň jeho členom udelil príslušné odpustky. V roku 1931 Svätý Otec Pius XI. dovoľuje jeho rozšírenie do všetkých farností.
Združenie sa reformovalo podľa odporúčaní Druhého vatikánskeho koncilu a posilnilo svoje charitatívno-sociálne zameranie. Zároveň zmenilo svoj názov na Mariánsko vincentskú mládež (Juventud Mariana Vicenciana – JMV).
V roku 1997 sa konalo Medzinárodné fórum v Paríži, na ktorom boli prijaté prvé medzinárodné štatúty, ktoré o dva roky neskôr schválila Svätá stolica v dekréte zo dňa
2. novembra 1999. V auguste 2000 sa v Ríme uskutočnilo prvé Generálne zhromaždenie, na ktorom bola prijatá medzinárodná štruktúra JMV a bol zvolený Medzinárodný sekretariát JMV so sídlom v Madride.
Na Slovensku
Na začiatku boli skupiny známe pod názvom Mariánske družiny. Prvá Mariánska družina bola na Slovensku založená v roku 1861 v Nitre. Družiny sa postupne zakladali aj na iných miestach. Tvorili ich mladé dievčatá vedené sestrami vincentkami (tak ľudovo volajú sestry zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky), ktoré si na stretnutiach prehlbovali svoju náboženskú formáciu. Ich činnosť zastavila až násilná deportácia sestier zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, pod ktorých patronátom pracovali. Väčšina sestier bola deportovaná a dievčatá z Mariánskych družín sa museli schádzať tajne. Z tohto obdobia máme mnohé krásne svedectvá, kde “marianky” (tak volali dievčatá) vydali krásne svedectvo života aj napriek prenasledovaniu, zabráneniu štúdia, ba dokonca dlhoročnému uväzneniu.
Po páde totality v roku 1990 sa ale spoločenstvá znovu obnovili a vznikli mnohé nové, čo potvrdila Konferencia biskupov Slovenska dekrétom zo dňa 2. mája 1995.
19. marca 1999 sa združenie stalo súčasťou medzinárodnej štruktúry Juventud Mariana Vicenciana. Od 29. novembra 2001 sú mariánske družiny registrované ako občianske združenie pod názvom Združenie mariánskej mládeže so sídlom v Nitre.
