O projekte adopcie na diaľku v ZMM hovorí Mário Stehlík:

Myšlienka adopcie na diaľku sa zrodila ešte asi v roku 2007 a úloha bola zverená Štefanovi Margeťákovi, vtedy členovi predsedníctva ZMM za Oravu. On sa pokúšal naštartovať to spolu so sr. Annou Ciganpalovou, DKL. Nakontaktovali sa na rehoľnú sestričku v Poľsku, ktorá mala s adopciou na diaľku už nejakú skúsenosť, poslala aj odpoveď, ale potom sa stratilo spojenie. Spočiatku sa myslelo na adopciu na diaľku dieťaťa z Haiti, bolo to pod vplyvom osobnej skúsenosti sr. Anny, ktorá pôsobila a dnes znovu pôsobí na Haiti, v tom čase pôsobila na Slovensku. Na predsedníctve ZMM v Suchej Hore na Orave, ktoré sa konalo v dňoch 16. – 18. 5. 2008 padla otázka, kto by si zobral na starosť vybaviť adopciu na diaľku, zrejme preto, že Štefan mal už toho veľa na starosti. Ja som sa vtedy prihlásil.

Moja úloha spočívala v dotiahnutí tohto projektu do konca, resp. zistenie nových možností pre adopciu na diaľku. Dozvedel som sa, že adopcia na diaľku na Haiti by stála ZMM mesačne 2 000 Sk (vtedy ešte eurá neboli slovenskou menou), čo by ročne činilo 24 000 Sk. Nevidelo sa mi to reálne, hoci som si tiež veľmi prial adopciu z Haiti, veď vtedy si pamätáte, Haiti bol v ZMM aj vo Vincentínskej rodine nový pojem ako uskutočňovať praktickú lásku, totiž od roku 200l sa pravideľne koná na Slovensku zbierka „Boj proti hladu“. V lete, v dňoch 17. – 20. 7. 2008 sme boli spolu s ZMM na Velehrade, bolo to vlastne paralelné stretnutie so SDM v Sydney. Tam boli predajné a propagačné stánky rôznych kresťanských aktivistov a inštitúcií. Zamieril som tam k charitnému stánku a zaujali ma produkty Diecéznej charity ostravsko-opavskej: adopcia detí na diaľku (Ukrajina) za 500 Kč za mesiac, čo je ročne 6 000 Kč, čo v prepočte na slovenský kurz činilo asi 7 200 Sk za rok a adopcia seniorov na diaľku (Ukrajina) za 2 400 Kč za rok, čo na slovenský kurz činílo asi 2 880 Sk. Potom som sa informoval u sestier Premonštrátok, kde majú ony adoptované dieťa, povedali mi, že cez Slovenskú katolícku charitu – SKCH. Vyhľadal som ponuky a našiel som okrem produktov na všeobecné potreby detí aj adopciu detí na diaľku v Albánsku za 550 Sk mesačne, čo je ročne 6 600 Sk a adopciu detí na diaľku v Indii za 450 Sk mesačne, čo je ročne 5 400 Sk. Ešte som našiel kontakt na pallotínov, ktorí robia cez svojich misionárov projekt „Adopcia srdca“ pre deti v Afrike v krajinách Rwanda a Zaire. Tieto ponuky sa dostali na októbrové predsedníctvo (3. – 5. 10. 2008) a keďže sme počítali s tým, že naša členská základňa je väčšinou bez zárobku, tak adopcia z Haiti neprichádzala do úvahy, ale boli v hre iné možnosti, napr. adopcia seniorov, lenže tá neprešla, lebo sa predpokladalo, že mladí by sa s ňou nestotožnili ako pri adopcii dieťaťa.

Nakoniec bol schválený najlacnejší variant – India. Aj preto, že väčšina predsedníctva nesúhlasila ísť do tohto projektu s inými, prípadne všetkými zložkami Vincentínskej rodiny. Ešte na tom istom predsedníctve bola schválená akcia „Štedrá dlaň – adopcia na diaľku“, ktorá bola súčasťou Roka služby v ZMM a konala sa oficiálne do 31. 12. 2008. Jej cieľom bolo povzbudiť deti a mládež k zrieknutiu sa niečoho a tak ušetrené peniaze venovať na vtedy ešte neznáme dieťa z Indie. Názov „Štedrá dlaň – adopcia na diaľku“ sa stal akýmsi stálym pomenovaním pre tento ušľachtilý čin ZMM (pozn.: na jednom z ďalších zasadnutí predsedníctva sa dohodlo, že Štedrá dlaň sa stane súhrnným pomenovaním pre viaceré projekty, Adopcia na diaľku je len jeden z nich). V januári 2009 sa vymenilo staré predsedníctvo za nové a hoci mne vypršal môj zastupujúci ročný mandát, nové predsedníctvo ZMM ma potvrdilo naďalej v koordinovaní Štedrej dlane a schválili túto akciu zatiaľ na 2 roky.

Oficiálnu žiadosť do charity zabrzdilo nazbieranie počiatočného kapitálu, aby nikto v budúcnosti nemusel doplácať na tento projekt (a aby bola plne zabezpečená dobrovoľnosť), sčasti aj výmena predsedníctiev, moje povinnosti ako aj nové otázky, ktoré sa vynárali pri konkretizácií adopcie a následného čakania na ďalšie zasadanie predsedníctva kvôli rozhodnutiu. Na jeseň 2009 mi zavolal predseda ZMM, Štefan Strieška, že už je vyzbieraných asi 400 € a že by sa mohla podať žiadosť do SKCH a tiež že by bolo žiaduce, keby sme mali dieťa pridelené k Vianociam 2009. 23. 11. 2009 som zaslal do SKCH prihlášku na adopciu na diaľku do Indie. Hoci sme tajne dúfali, že nám dieťa pridelia do Vianoc, nestalo sa tak kvôli tomu, že sme boli asi 30. v poradí, ale stalo sa tak na konci zimy – 19. 3. 2010, keď nám bola pridelená Vedavathi, 12 ročné dievčatko z Indie (viac info o nej nižšie).

Medzi prihláškou a pridelením dieťaťa bolo potrebné s vedením ZMM riešiť otázky, či nám záleží na pohlaví dieťaťa, či má byť zdravé, alebo môže byť aj s nejakým nedostatkom zdravia, či ináč znevýhodnené, či nám záleží na vierovyznaní. Z našej strany sme dali signál do charity, že adopciu nepodmieňujeme ničím.

Ďalšou otázkou bolo, kde budeme vkladať nasporené peniaze, či to bude všeobecný účet ZMM (pracnejšie s identifikáciou platieb), alebo zvlášť na tento účel vytvorený a ak zvlášť, tak taký, aby bol bez poplatkov, to sa aj podarilo. Tento účet nám tvorí takého združovateľa prostriedkov, pretože SKCH pri počte okolo 1 500 adopcií detí v Indii, nie je schopná robiť aj túto službu, a tak, hoci to muselo byť na niekoho meno, prispievame takýmto spôsobom všetci. SKCH si za poskytované služby berie iba 7 % zo sumy, ktorú odovzdávame. Neodporúča sa nám zasielať extra finančné obnosy, individuálne cenné predmety a dary pre konkrétne dieťa, pretože indickí spolupracovníci, sú to najmä rehoľné sestry, to neodporúčajú vzhľadom na ostatné deti, ako aj preto, že sa snažia deti vychovávať k rovnocennosti. Môžeme našej Vedavathi však poslať v rámci listu nejaké drobnosti ako napr. fotografiu z našich ZK, nejaké informácie o krajine, omaľovánky, samolepky a pod).