[Veronika Filová, Beluša] Hovoril si si, že leto sa skončilo a ešte stále ti v pamäti rezonujú skvelé zážitky z táborov, nové priateľstvá a kopec srandy, čo si si užil? Pomaly, ale isto sa začala škola a tie úžasné chvíle z leta ti chýbajú a chcelo by to dajakú ďalšiu akciu? Tak ZMM jednu takú super akcošku pre budúcich animátorov, animátorov juniorov a animátorov seniorov pripravilo. Ak si bol pozorný a sledoval, čo sa vo svete ZMM deje, tak si si ju určite nenechal ujsť.

Konala sa 15. – 17. októbra v Tatranskej Lesnej pod názvom ANIMAZLET 2010. O bohatý a skvelý program bolo postarané. Pre budúcich animátorov to bola výzva – získať certifikát z rôznych workshopov, pre starších možnosť prežiť super víkend v krásnom horskom prostredí…

Oficiálny začiatok bol v piatok o 19 hod. Hneď ako sme dorazili, prišiel na rad vreskot, objímanie, pusinky a kopa radosti z toho, že sa po dlhšej dobe zasa vidíme. Mnohí sme sa medzi sebou nepoznali, takže na mieste boli aj ostýchavé pohľady. Boli sme ubytovaní v krásnej budove školy v prírode Detský raj. Po ubytovaní sme dostali mňami večeru, kde sa pri každom stole spustila horúca debata o tom, ako sa cestovalo. Jedni sa nezmestili do vlaku, iní riešili ‚ich problémy‘ nahlas na celý autobus a ľudia sa na nich smiali. Potom sa celý program otvoril svätou omšou a po nej postupným originálnym predstavením každej mariánskej.

Nič nemôže byť ráno o siedmej krajšie, ako zvuk gitary a spev Jožka. Každému zaklopal na dvere s piesňou na perách, a tak aj vďaka nemu sme sa mohli všetci zísť na rannej svätej omši, ktorá požehnala celý nabitý deň. Po výdatných raňajkách sa začali toľko ospevované worshopy. A veruže, už pri prvom workshope “Komunikácia” sme všetci pochopili, prečo toľké chvály. V skvelom podaní sestry Mariany sme sa dozvedeli viac o komunikácii a tom, ako pristupovať k našim deťom. V ďalšom workshope “Prvá pomoc” nám zdravotníci povedali, ako treba podať prvú pomoc človeku, ktorý to potrebuje. Naučili nás ako uložiť postihnutého do stabilizovanej polohy, ako resuscitovať a iné užitočné veci. Avšak po ich slovách bolo treba ukázať, ako sme počúvali a čo sme si z toho vzali. Začala sa prax. Zdravotníci si urobili niekoľko stanovíšť a my sme po skupinách každé jedno prešli. V jednom sme pomáhali dusiacemu sa človeku a vykliesňovali poraneného z auta, v ďalšom sme dávali dýchanie z úst do úst a masáž srdca dospelému a následne aj dieťaťu. V inom sme sa zasa učili rôzne spôsoby obväzovania. Toto celé trvalo dosť dlho a tak sa až neskôr večer začal ďalší workshop “Psychológia detí a mládeže”. Čerstvá psychologička Majka Hajduchová nám priblížila vývoj detí v každom veku a čo je dôležité pre ich správny psychický vývoj, ako ich môžeme formovať a aké aktivity sú pre ne vhodné.

Touto cestou všetkým prednášajúcim ešte raz veľmi pekne ďakujem, pretože to bolo veľmi náučné a každý z nás si z toho niečo zobral, niečo, čo určite pridá na jeho kvalitách.

Druhý deň ukončil tanečný workshop, kde sa animátori mohli naučiť super tance, dosýta sa vyblázniť a potom si zaslúžene za odmakaný deň oddýchnuť v teplučkej posteli.

Posledný deň už začal trošku posmutnejšie, pretože sme sa všetci navzájom spoznali a bolo nám ľúto, že už o pár hodín pôjdeme domov. No myšlienka, že dnes sa pozrieme do nádherných, čerstvým vzduchom naplnených Tatier nám krivila kútiky úst do úsmevu. Deň sme začali omšou a požehnaním aby sme zvládli túru a potom sa šťastne vrátili domov. Hneď po raňajkách sme sa vybrali na 3,5 kilometrovú cestu k zubačke. Všetci sme šťastne dorazili do Starého Smokovca. Odtiaľ sme sa zubačkou vyviezli na Hrebienok a potom sme sa pešo vybrali obdivovať krásu Tatier. Išli sme na Rainerovu chatu, odtiaľ ku vodopádom, a od nich k Bílíikovej chate no a od nej späť na Hrebienok. Bola to vážne krásna prechádzka Oči sme si „napásli“ dosýta a foťáky blýskali jeden o druhý.

Keď sme sa vrátili späť do Tatranskej Lesnej, dostali sme posledný chutný obed, pri ktorom nám sestra Beáta rozdala naše certifikáty, na ktoré sme sa tešili.

Celé to bolo ako v rozprávke – krásna príroda, super ľudia, skvelé zážitky, perfektné skúsenosti. No ale ako to už býva, aj tejto rozprávke zazvonil  zvoniec a bolo jej koniec. Bol čas vziať si veci, opustiť Tatranskú Lesnú a každý sa svojou cestou vybrať domov.

A tak sa aj stalo, všetci sú už šťastne doma a na skvelé chvíle z ANIMAZLETU majú nádherné spomienky, na ktoré určite tak skoro nezabudnú.