¡Hola, España!

Takto sa naša 6-členná posádka v zložení členky predsedníctva Dominiky, sestry Karitas, sestry Marty, sestry Petry a pátra Ondreja a mojej maličkosti cítila po pristáti na letisku v Madride. Odtiaľ nás síce čakala ďalšia cesta vlakom do cieľovej Salamancy, ale aj tú sme využili naplno a. k. a. naučila som ich hrať hru KONTAKT.

Na vrelé privítania od Španielov by sa dalo zvyknúť. Hoci ste ich nikdy nevideli ani nehovoríte po španielsky, vyobímajú vás aj vybozkávajú bez zaváhania. Okrem veselej španielskej nátury nás očarilo aj samotné miesto, kam sme sa dostali. Jednak sa v meste celá štvrť volala Santa Marta, čo sa veľmi páčilo pátrovi a predpovedal sestre Marte svetlú budúcnosť. Po druhé, sídlo sv. Vincenta, v ktorom sme sa ocitli, bolo ako kráľovský palác (teda aspoň ja som sa tak cítila). Dali sme si krátky odpočinok po ceste a čakali sme, kým to celé vypukne.

Generálne zhromaždenie, celý dôvod, prečo sme do Španielska šli, sa v ZMM uskutočňuje každých 5 rokov. Jeho cieľom je obnoviť medzinárodné štatúty, ktoré sú naším pilierom, zvoliť novú medzinárodnú radu a nového medzinárodného prezidenta. Okrem toho sme schvaľovali vízie, ktoré ZMM na globálnej úrovni bude nasledovať na najbližších 5 rokov. Aby to nebolo tak ťažko predstaviteľné, jednými z tém, ktoré sme preberali, boli aj umelá inteligencia alebo nedostatok mladých lídrov, ktorí by mali preberať zodpovednosť a službu po starších vedúcich. 

Samozrejme, napĺňali sme aj čiastkové ciele, ktorými bolo zoznámiť sa a spriateliť s inými delegáciami. Spolu tam bolo 50 krajín, ktoré majú dar ZMM a chcú sa oň starať, aby slúžil na dobré skrze Máriu k Ježišovi. A tak sme konverzovali, smiali sa, zdieľali sa, a aj keď to niekedy nešlo slovami, pomohli ruky aj nohy (alebo prekladač). Stretli sme našich ZMM priateľov z Poľska, Chorvátska, Bosny, Kosova, Ukrajiny, Slovinska…. Spolu sme vytvorili blok Východnej Európy hahaha. Ale spoznali sme aj ZMM vo Vietname, Indonézii, Filipínach, USA, Mexiku a všade možne po svete.

Pracovali sme od rána do večera. Diskutovali sme o problematike, potom sme o nej hlasovali, mohli sme prednášať naše návrhy a pripomienky. Nakoniec z toho vzniklo pekné dielo, ktoré bude dostupné aj pre vás a podľa ktorého budeme aj my na Slovensku upravovať štatúty. 

Asi najzaujímavejším hlasovaním bolo to o novej medzinárodnej rade a novom predsedovi. Za Európu sme si zvolili Paulu, zapálenú ZMMáčku z Poľska, ktorá má veľa nápadov a veríme, že prinesie nový vietor. Naším medzinárodným prezidentom sa stal Daniel z USA, bývalý dobrovoľník pre (administratívne) anglicky hovoriace krajiny (sem patríme aj my). Je to mladý muž odovzdaný službe, s hlbokou vierou a odvahou veci meniť. Rád sa pýta na Slovensko, dokonca to sem už raz prišiel pozrieť, má veľmi rád šišky a má aj úžasnú slovnú zásobu, napríklad: Ďakujem! Prosím! Jedlo bolo dobré! 

Okrem pracovných povinností sme si v jeden večer skočili do mesta pozrieť sa na historické centrum. Nebolo ďaleko, iba 45 minút pešo, ale naším najhlavnejším cieľom bolo každý deň nazbierať čo najviac krokov a poraziť zvyšok slovenskej delegácie (najlepšie skóre mala vždy sestra Petra, nevieme, ako to robili). Mesto bolo krásne, dynamické, plné pamiatok, dokonca sme mali možnosť vidieť pravú španielsku svadbu, ktorá nezačína o 13:00 sobášom v kostole, ale až o 17:00 najskôr. Dôvodom sú vysoké letné teploty (a asi aj to, že nechcú, aby im nejaká svadba narušila poobednú siestu). Moja najkrajšia spomienka na večer v meste je, keď sme nič netušiaci sedeli na hlavnom námestí a zrazu sa všetky svetlá rozsvietili. Bol to očarujúci moment. Úplne ako z filmu. 

Môžem vám povedať aj o tom, ako sme sa každý večer spolu modlili ruženec a obchádzali areál sv. Vincenta, ako to povzbudilo ostatných, že mladí a duchovenstvo sa spolu modlia. Ako sú ľudia naprieč svetom zapálení pre službu ZMM, ako v nich žije vincentská charizma, akí sú odvážni ochraňovať svoju vieru v Keni, Eritrei, Egypte… Boli sme rozdielni, ale mali sme jedno spoločné – našu vieru. Preto bolo jedno, odkiaľ sme, rozumeli sme si! Krásu našich odlišností sme potom ukázali na kultúrnom večeri, kde sme sa zabávali na tance z Mozambiku aj Panamy, akoby boli naše vlastné. 

A teraz pozor! Na generálnom zhromaždení sme mali možnosť predávať výrobky z našich krajín – takzvaný Medzinárodný market, a tak sme im doniesli medovníkové srdiečka od našej šikovnej Kristínky Deákovej a náš nový ZMM-merch, ktorý už teraz behá po svete. P.S.: už čoskoro ho budete môcť mať aj vy!

Nemôžem zabudnúť na španielske dobroty, ktoré nám podávali na obedy a večere. Niektorí odchádzali od stola spokojnejší, iní menej (legendy hovoria, že doteraz cítia, ako na nich pozerá kreveta), ale každopádne to bol zážitok. Ten bol obzvláštnený aj veľmajstrom kuchyne, ktorý sa volal Manuel, ale z nejakého neznámeho dôvodu si ho sestričky a páter nevedeli zapamätať a tak ho volali Milan (nájdete ho aj na fotke).

Na záver by som sa chcela veľmi poďakovať za možnosti, ktoré som dostala skrze službu
v ZMM, za naplňujúci čas so spoločenstvom, ktorý mi dodal silu a za to, že vás máme, že ste ochotní slúžiť, obetovať váš čas, za každé stretko a za každého človiečika, lebo bez toho by ZMM nemohlo byť. Verím, že aj vy budete mať príležitosť spoznať ZMMákov z rôznych krajín, lebo až vtedy si človek naplno uvedomí, akého veľkého a krásneho diela je súčasťou. ZMM nie je len naše Slovensko, ale jedno veľké spoločenstvo mladých ľudí, ktorých napriek rozdielnym jazykom, kultúram a životným príbehom spája rovnaká viera, láska k Panne Márii a túžba slúžiť. A hoci žijeme na opačných koncoch sveta, všetci sme súčasťou jednej rodiny. Rodiny, v ktorej má každý z nás svoje miesto a svojím malým dielom prispieva k niečomu oveľa väčšiemu.

Laura Kvašňovská