Tento vincentský víkend v Košiciach sa uskutočnil až v októbri. Že je už po 350. výročí? To nevadí! My sme si povedali, že smrťou sv. Vincenta sa jeho dielo neskončilo, tak ani pre nás ukončením jubilejného roka neskončili tieto víkendy. Rozhodli sme sa, že naďalej budeme pokračovať v spoznávaní vincentskej spirituality a tiež osôb našej rodiny – v prvom rade sv. Vincenta a sv. Lujzy – a že si to tiež vyskúšame v praxi.

Tento víkend sa niesol v duchu misií – keďže bola počas tohto víkendu aj Misijná nedeľa. Mali sme to všetko naozaj misijné. V piatok sme sa do večera schádzali a všetko sme začali adoráciou spojenou so sv. ružencom. Deň sme zakončili kompletóriom a išli sme spať. V sobotu sme mali do slova a do písmena misijný deň. Začali sme tým, že sme spolu so sestričkami išli nakupovať deťom z chudobných rodín veci na zimu – topánky a vetrovky. To bola naša doobedná akcia. Spolu s týmito deťmi a niektorými rodičmi /prevažne mamkami/ sme sa naobedovali a pokračoval ďalší misijný plán. Rozdelili sme sa do troch skupín. Jedna skupina išla spolu s mamkou Šutkovou do Myslavy, druhá skupina k chudobnej starkej a tretia skupina k bezdomovcom rozdávať polievku.

V Myslave sem pomohli tým, že sme rúbali drevo, keďže kúria iba drevom, pretože plyn tam nemajú, potom sme išli do lesa na ďalšie, aby už mali aké–také zásoby na zimu, no a pani Šutková nás spolu so svojimi dcérkami vzala do lesa na huby. Bolo to všetko veľmi úžasné. Vnímali sme to ozaj ako také naše malé misie. Najsilnejšie bolo to, keď nám tá pani povedala, že jej stačí už len to, že sme s ňou. Nechcela nám nič dať robiť. Bolo jej už len to vzácne, že sme prišli. Sila! Priniesli sme si odtiaľto aj jedno polienko ako znak týchto našich misií.

Ďalšia skupinka bola pri starkej, kde jej robili viac-menej spoločnosť. Poslúžili jej hlavne tým, že ju vypočuli a že sa s ňou porozprávali. Za odmenu im dala palacinky z grahamovej múky. Ako znak tejto misie dali svoje ruky – Kristus potrebuje naše ruky, aby mohol pomáhať.

Tretia skupinka bola pomôcť pri výdaji stravy bezdomovcom. Ako znak tejto misie sme mali pohár na polievku a chlieb.

Po príchode z našich misií sme mali pred sebou zamyslenie sa nad textami a to konkrétne o misiách, ktoré vykonával sv. Vincent spolu so svojimi kňazmi. Boli to misie v Európe, v Alžírsku a Tunisku. Po prečítaní týchto textov sme mali odpovedať na pár otázok a potom bola spoločná deľba. Tento nádherný deň sme zakončili misijným ružencom. Pri tomto ruženci sme predstavili aj ostatným sestričkám farby, ktoré patria k jednotlivým krajinám: zelená – Afrika, modrá – Oceánia, biela – Európa, žltá – India, červená – Amerika. Každá krajina mala svoju sviečku, ktorú sme pri jednotlivých desiatkoch zapálili.

A nastala nedeľa ráno, posledný deň vincentského víkendu. Zakončili sme to pozeraním DVD Moja misia a ešte poslednou pomocou pri rozdávaní obednej polievky bezdomovcom. Všetko bolo úžasné. Ďakujeme predovšetkým nášmu Ockovi, potom tým, ktorí to celé pripravili, no a samozrejme mladým, ktorí sa zúčastnili tejto akcie. Vyprosujeme im zároveň, aby boli takými malými misionármi lásky tam, kde sa nachádzajú.